COVID-19 NEGATÍVNY po pár dňoch užívania PROPOLISU

2. Spätná väzba z terénnej štúdie

Dvadsaťštyri starších ľudí si doplnilo stravu podávanú v ich nemocnici propolisom z topoľa hnedého titrujúcim 400 miligramov polyfenolu / deň, ktorý sa v apríli 2020 rozdelil na dva dávky trvajúce štyri po sebe nasledujúce týždne.

Tridsaťpäť ďalších ľudí rovnakého profilu a z tej istej nemocnice užívalo rovnaké jedlo bez doplnku.

Počas tohto obdobia je hlásených 38 % COVID-19 pacientov konzumujúcich propolis oproti 43 % tých, ktorí propolis nekonzumujú. Pôvodne klinické diagnózy choroby COVID-19 boli následne potvrdené pozitívnou sérológiou COVID-19. Pozorovanie smrteľného vývoja bolo rovnaké u používateľov propolisu aj bez neho (8 % oproti 9 %).

Asymptomatické klinické formy (s pozitívnou sérokonverziou) a podiel chorých jedincov (s absenciou sérokonverzie na COVID-19) sú väčšie u používateľov propolisu v porovnaní s ostatnými (38 % oproti 23 % a 33 % oproti 21 %).

Rozdielne výsledky medzi užívateľmi a neužívateľmi propolisu uvedené vyššie nie sú štatisticky odlišné (neparametrické testy Z porovnávajúce dva podiely – er <1,96).

Podiel veľmi priaznivých klinických foriem (súčet podielov asymptomatických a chorých jedincov) je však významne vyšší u používateľov propolisu (71 % oproti 44 % – er = 2,04 – p <0,05).

Laboratórne testy vykonané u osôb chorých na COVID-19 preukázali leukopéniu často spojenú s veľkou lymfopéniou.

U jedincov, ktorí užívali propolis po objavení sa symptómov a u ktorých sa na začiatku ochorenia vykonalo biologické hodnotenie, bol pozorovaný veľmi rýchly nárast leukocytov, najmä lymfocytov, s absolútnymi hodnotami zdvojnásobenými v priebehu niekoľkých dní. Toto zistenie sa nepozoruje u tých, ktorí nepoužívali propolis.

3. Diskusia

Niekoľko prác študovalo vplyv propolisu a / alebo jeho zložiek na vírus SARS-Cov-2. Štúdia in silico ukázala, že niekoľko molekúl propolisu vrátane CAPE (prítomných v propolise hnedého topoľa) by bolo schopných viazať sa na proteín nevyhnutný pre životný cyklus tohto vírusu [1]. Aby sa vírus SARS-Cov-2 dostal do hostiteľskej bunky, musí sa naviazať na povrchový proteín ACE-2 (enzým konvertujúci angiotenzín), ktorý je asociovaný s transmembránovým proteínom (TMPRSS2).

Štúdie in vitro preukázali, že určité zložky propolisu (CAPE, chryzín, pinocembrín, kampferol) majú vysokú väzbovú afinitu k týmto proteínom, čo obmedzuje ich prístup k vírusu [2].

Po preniknutí do hostiteľskej bunky vírus aktivuje nukleárnu signálnu dráhu (PAK1), ktorá vedie k imunosupresii T a B lymfocytov určených na boj s vírusom. Mnoho experimentálnych pozorovaní, in vitro a in vivo, jasne preukázalo závislosť vírusovej patogenézy koronavírusu na PAK1. Ukázalo sa, že propolis je inhibítorom dráhy PAK1 [3].

Inhibítory propolisu PAK1 sa javia ako účinné proti vírusu COVID-19 prostredníctvom komplementárnych inhibičných účinkov dvoma procesmi. Po prvé, inaktivácia PAK1 potláča pľúcny zápal a CCL2-závislú fibrózu indukovanú koronavírusom (CCL2 je chemokínový

cytokín, ktorý je atraktívny pre určité imunitné bunky) [4]. Toto sa nedávno ukázalo pomocou fosfatázy nazývanej PTEN. Po druhé, PAK1 je zodpovedný za blokovanie imunitného systému hostiteľa [5]. Potlačenie brzdy PAK1 inhibítorom PAK1 teda uvoľní imunitný systém na produkciu protilátok proti vírusu COVID-19.

Spomedzi inhibítorov PAK1 boli fenetylester kyseliny kávovej (CAPE) nachádzajúci sa v propolisu a kyseline kávovej prvými prírodnými zložkami schopnými blokovať pôsobenie PAK1 [6]. Inhibítor PAK1 CAPE sa podieľa na protirakovinovom účinku rôznych propolisov, ako aj propolisu hnedého topoľa [7].

Zdá sa však, že propolis nie je schopný redukovať závažné letálne formy, ktoré postihujú približne 8 % (oproti 9 %) závislých starších ľudí z tejto retrospektívnej terénnej štúdie. Táto miera je veľmi blízka miere úmrtnosti na 8,7 %, ktorú nahlásila organizácia Public Health France 10. septembra 2020, s vedomím, že 90 % úmrtí sa týka osôb vo veku 65 rokov a viac a k úmrtiu dochádza v priemernom veku 84 rokov.

Môžeme povedať, že rôzne mechanizmy pôsobenia propolisu sú pôvodcom veľmi priaznivých klinických foriem pozorovaných u používateľov propolisu v tejto retrospektívnej terénnej štúdii (71 % oproti 44 % – er = 2,04 – p <0,05)? Mobilizuje propolis účinnejšie imunitu jednotlivca infikovaného COVID-19 tým, že podporuje rýchlejší nárast buniek bielej línie? Na zodpovedanie týchto otázok sú potrebné ďalšie práce, aby sa objasnili výsledky tejto retrospektívnej terénnej štúdie.

Inhibičná sila propolisu PAK1 sa líši od produktu k produktu, v závislosti od chemickej povahy zložiek a ich obsahu. Rovnako je potrebné brať do úvahy biologickú dostupnosť a teda účinnosť inhibítorov propolisu PAK1, ktorá závisí od ich chemickej štruktúry [8].

Odkazy na zdoje:

https://www.apiservices.biz/documents/articles-en/covid_19_negative_by_propolis.pdf

https://www.hindawi.com/journals/ecam/2013/159392/